Keď ticho kričí
Za zatvorenými dverami sa dejú príbehy, ktoré nikto nechce počuť.
Nie preto, že by neboli dôležité.
Ale preto, že sú nepríjemné. Pichajú do svedomia. Ukazujú, že život nie je len o filtrovaných fotkách a úsmevoch na povel.
Volám sa Sára Neznáma. Nie je to moje skutočné meno – a možno je to jedno.
Nepíšem preto, aby ma ľudia spoznali. Píšem preto, aby si niekto v tichu povedal:
„Nie som v tom sám.“
Za týmito slovami budeš nachádzať spomienky na detstvo, ktoré nebolo rozprávkou.
Na školské chodby, kde sa slová menili na zbrane.
Na dotyky, ktoré neboli prejavom lásky.
Na rodinu, ktorá mala chrániť, ale často bola len ďalším bojiskom.
Budeš čítať o pádoch, ktoré bolela viac než modriny.
O vzťahoch, ktoré zanechali jazvy hlbšie než tie na koži.
A aj o chvíľach, keď som sa smiala, hoci som sa vo vnútri rozsýpala.
Niektoré príbehy ti možno budú pripadať cudzie.
Niektoré až nepríjemne známe.
Ak sa rozhodneš ostať, poviem ti všetko.
Bez cenzúry, bez prikrášlenia, bez hanby.
Pretože za zatvorenými dverami sa dejú veci, ktoré musia konečne vyjsť.
A možno… zistíš, že aj ty máš svoje vlastné dvere, ktoré čakajú, kým ich otvoríš.